Písanie o hudbe, ktorá už dávno nie je ,iná‘

Zdá sa, že písanie o aktuálnej hudbe konečne dostáva punc aktuálnosti a prebúdza (resp. omladzuje) sa aj akademický muzikologický diskurz. Po príležitostných lastovičkách v uplynulých desaťročiach, ktoré ohlásili nutnosť zohľadniť paradigmatické zmeny v hudobnej kultúre – zvrhnutie stáročnej hegemónie európskeho hudobného myslenia, zrovnoprávnenie tónov so zvukmi a komponovania s improvizovaním, aktivizáciu poslucháča, elektronizáciu, intermedializáciu a multimedializáciu umeleckej kreativity, digitalizáciu médií, globalizáciu a audiovizualizáciu kultúry a odmietnutie zastaralých polarizačných schém v jej reflexii – sa v uplynulých rokoch objavilo na knižnom trhu niekoľko pozoruhodných publikácií. Veľkoryso koncipované zborníky Audio Culture (Christoph Cox, Daniel Warner, eds.; Continuum, 2004), Undercurrents: The Hidden Wiring of Modern Music (Rob Young, ed.; Continuum /Wire, 2004) a Hearing Cultures: Essays on Sound, Listening and Modernity (Veit Erlmann, ed.; Berg Publishers, 2004) reflektujú uvedené zmeny v rôznorodých pohľadoch a metodológiách, v nových súvislostiach a kontextoch – historických, sociologických, technologických, filozofických i estetických. Približujú premeny hudobného myslenia od vizionárskych estetík talianskych futuristov až po textové koláže samplingových mágov (post) digitálneho veku. Nový hudobnovedný diskurz je diverzifikovaný aj generačne. Kým filozof meta-hudby a vyznávač neidiomatickej improvizácie Edwin Prévost pertraktuje vo svojej druhej knihe Minute Particulars (Copula/Matchless Recordings, 2004) produkciu a percepciu hudby v pre ňu špecifických sociálnych, komunitných a komunikačných konšteláciách, argumentácia jeho mladších kolegov, trebárs Davida Toopa v Haunted Weather: Music, Silence, and Memory (Serpent’s Tail, 2004) a Paula D. Millera v Rhythm Science (MIT Press, 2004), sa už naplno odvíja od (post)moderných technologických nástrojov a stratégií.
6_hermovo_ucho1Spomedzi zaujímavých textov o hudbe posledných rokov vynikajú predovšetkým dva: Background Noise: Perspectives on Sound Art od Brandona LaBella (Continuum, 2006) a Handmade Electronic Music: The Art of Hardware Hacking od Nicolasa Collinsa (Routledge, 2006). Vyčnievajú témou i úrovňou jej spracovania. Hoci sú obidva produktom akademického prostredia (prvý vznikol ako dizertačná práca na získanie vedeckej hodnosti, druhá ako učebnica pre potreby autorovho učebného kurzu), vnášajú do neho svieži neakademický závan. Brandon LaBelle je uznávaný praktik i teoretik sound artu, ktorý väčšinou skúma zvuky v komplexných vzťahoch k priestoru. Background Noise zďaleka nie je jeho prvá knižná publikácia, v doterajších (Site of Sound: Of Architecture and the Ear, Writing Aloud: The Sonics of Language, Surface Tension: Problematics of Site, Social Music, Sound Voice Perform, Radio Territories) však figuroval ako spoluautor a editor (vo svojom vydavateľstve Errant Bodies). Kniha je priekopnícka v tom, že systematicky, v historickom a typologickom prístupe, spracováva úlohu zvukového média vo všetkých formách modernej zvukotvorby – kompozíciách a konceptoch, koncertoch a performanciách, zvukových inštaláciách, environmentoch a procesoch. Sú to vlastne ucelené a podrobné dejiny sound artu od realizácií a konceptov Johna Cagea cez architektúry Iannisa Xenakisa až po najsúčasnejšie rozhlasové a internetové kreácie najmladších umelcov zvuku (Atau Tanaka, zoskupenie Apo33 atď), napísané jedným z najkompetentnejších odborníkov v oblasti.
V kontexte premeny súčasnej civilizácie z vizuálnej na audiovizuálnu i cageovsko- attaliovskej diagnostiky kultúrnotvornej dôležitosti zvukov ako takých sa LaBellove analýzy a interpretácie ukazujú veľmi erudované a porovnateľné s úvahami Douglasa Kahna, ktorý preskúmal zvuk v umení modernizmu v knihe Noise – Water – Meat: A History of Sound in the Arts (MIT Press, 1999). Zvrhnutie nadvlády sakrálnych tónov a etablovanie profánnych zvukov v hudbe 20. storočia bola historická iniciatíva, skutočný význam ktorej v plnej miere doceňujeme až dnes.
Na rozdiel od LaBellovho historickoteoretického traktátu, Collinsova kniha Handmade Electronic Music pristupuje ku zvuku i čitateľovi pragmaticky. Je to akási elektronická zvuková kuchárka, ktorá vás síce prevedie dôležitými historickými podobami elektronického generovania zvukov, no zároveň vás naučí počúvať, selektovať, apropriovať, transformovať, kombinovať a generovať tie najnepredstaviteľnejšie zvuky. Poučný a pútavo napísaný text s audio- cd prílohou vychádza z dlhoročných praktických i teoretických skúseností autora a je oslavou brikolérskej estetiky a hackerských stratégií, kde sú kľúčové frázy handmade, homemade, doit- yourself, low tech a low budget. Zrodila ho kreatívna myseľ kultivovaná v experimentujúcom akademickom prostredí a zároveň kalená v dlhoročnej hudobníckej praxi bez žánrových obmedzení a ochotná sa podeliť so svojimi skúsenosťami s celým svetom. Skrátka, in, inbetween a in progress súčasne.
6_hermovo_ucho2V situácii, keď veľká časť umenia zdiskurzívnela a stihla ju programová intelektualizácia a konceptualizácia, sú sprievodné slovné komentáre nevyhnutné nielen pre zmysluplnú interpretáciu umeleckých diel ale často aj podmienkou pre ich adekvátne estetické prežitie. Publikácie Brandona LaBella a Nicolasa Collinsa a im podobným autorom sú preto nesmierne potrebné. Je dobré, že aj o najaktuálnejšej hudbe už môžeme čítať (resp. prekladať) texty artikulované v najaktuálnejších jazykoch. O to viac, že je to čítanie nielen obohacujúce ale aj podnecujúce k novým podobám kreativity. Veď Hermés nebol iba vynálezcom hudobných nástrojov a písma, bol aj znesväcovateľom čistoty médií a textov a invenčným brikolérom. Nebol len otcom hermetizmu a hermeneutiky ale aj prvým známym heretikom.

Přidat komentář