PETR SLABÝ 

TEXT: Ján Sudzina

„proustovec odchovaný nadšením z eseje opisující průchod slunečního paprsku po balkóně“

(P. Slabý 19. 12. 2022 z komunikácie prostredníctvom FB messengera)

Mnohí sme chodili okolo neho, alebo aj s ním, viedli hovory, čítali jeho články, sledovali filmy na ktorých sa podieľal, „naslouchali“ mu, alebo niekedy ani nie, popíjali spolu s ním, ale vlastne sme ho nepoznali. Či vlastne mnohí aj áno, ale nedostatočne. Nie komplexne – to zrejme nikto. Tak kým to vlastne bol?

Až posledné mesiace jeho života, kedy sme sa začali stýkať intenzívnejšie na pokraji existencionálneho návratu k esencii, som pochopil, že bolo neskutočne nerozumné z mojej strany z akéhosi obojstranného ostychu neísť hlbšie, a stále hlbšie…

Otcov syn, synov otec alebo „Kolikrát musí vykvést květ, aby ho člověk spatřil takový, jaký je?“ (Záverečný titulok z filmu Rok konopí, 2012 – réžia P. Slabý)

„Postupuj ve stínu, jak nejdéle můžeš. Dostaneš se dále než Ti, kteří jdou stále na výsluní.“ 

(Ota Šafránek – jeden z úvodných citátov ku knihe Zdeňka K. Slabého Potkávání setkávání)

Byť potomkom slávneho a všeobecne uznávaného rodiča býva zvyčajne veľmi ošemetné a nevďačné východisko a údel. Málokto ho zvládol so cťou, hlavne ak po slávnom predkovi zdedil talent a túžbu po osobnej výpovedi. Petr Slabý zdedil po slávnom otcovi talent a získal výchovou a príkladom noblesu a nenútené až aristokratické správanie. Na prvý pohľad „mánička“, nezávislák, slobodomyseľný a nespútaný, ale pritom nežný. Zdanlivo upozadený? Vzdelaním, slovníkom a vyjadrovaním nonšalantný intelektuál bez pátosu, bez potreby pretláčať svoju osobnosť…

rád si dám trošku „omšelého“ starodávna

(P. Slabý – 17. 12. 2022 z komunikácie prostredníctvom FB messengera)

Toto prekliatie detí slávnych rodičov, aspoň mne sa to tak javí, bolo v jeho prípade skôr požehnaním. Snáď preto, že oblasť ich zamerania a umeleckých výpovedí bola len sčasti spoločná (a to doslova). Otec – známy autor literatúry pre deti. Syn – filmový režisér. Obaja polyhistori. Obaja hudobní publicisti. Prienikom ich záujmu bola hudba, hlavne tá „iná“. Spolu napísali dva diely encyklopédie Svět jiné hudby. Dopĺňali sa navzájom a úzko spolupracovali na príprave rozhlasových programov i ako iniciátori, organizátori, či spolu-dramaturgovia podujatí nonkonformnej hudby.

Ich výrazové prostriedky boli odlišné, no zároveň u oboch veľmi sofistikované, precízne, s nádychom starosvetskej jazykovej brilantnosti i ľahkosti rašiacej z tradičnej českej verbálnej normálnosti a uvoľnenosti. Vždy ale s latentnou, tu i tam aj explicitne presakujúcou troškou „omšelého starodávna“. Keď sme spoločne s Petrom na festivale, ktorý organizoval na počesť svojho otca, hodnotili Zdeňkove posledné recenzie – s úsmevom podotkol, že jeho vždy vzletné, poetické až lyrizujúce texty plné novotvarov a niekedy až prekotných metafor, začali byť v jeho záverečných hudobno-publicistických výstupoch na úkor zrozumiteľnosti. Nesúhlasil som s tým. Naopak, takéto poetické vnímanie hudobnej matérie sa mi dostalo pod kožu a dalo mi viac, ako muzikologické rozbory iných recenzentov. Petrove texty boli naopak vždy jasné, precízne a uchopiteľné. Aj táto poloha mi bola blízka. Otcovsko-synovská jednota v protikladoch. Spolu s inými novinármi sme s údivom konštatovali, že Petrovi stačilo byť na koncerte 5 minút a mohol ísť (ako sme s úsmevom podotkli) do bufetu (čo sa, mimochodom, občas aj udialo), aby precízne a precítene vystihol jeho podstatu.

Obrovskou devízou jeho textov bolo to, že na rozdiel od mnohých iných do nich nepretláčal explicitne svoje mimohudobné či politické názory. Naopak, autorova hodnotová výbava v nich bola zakotvená práve výberom materiálu a témy.

O čo boli Petrove hudobno-publicistické texty striedmejšie, o to bol jeho vnútorný život a nepublikované literárno-beletristické texty magickejšie, lyrickejšie a poetickejšie. To som mal ale možnosť objaviť až oveľa, oveľa neskôr… Počas návštev v nemocnici sme sa začali baviť o možnosti vydania buď jeho beletristickej prvotiny, či skôr scenára, ktorý vznikal už od strednej školy a jeho prvú verziu mal napísanú ako diplomovú prácu na vysokej škole, neskoršie prepracovanú v roku 1994. Druhou alternatívou bola kniha jeho textov o hudbe. Peter mi najprv poslal beletristický text. Po jeho prečítaní som onemel úžasom. Zrazu sa predo mnou objavil iný svet, magický, lyrický, poetický… 

…příště ti budu vyprávět svou teorii trpaslíků, kteří pozvolna odstraňují můj nádor,

(P. Slabý 12. 12. 2022 z komunikácie prostredníctvom FB messengera, a neskôr pri osobnej návšteve v nemocnici)

Naznačovali to už tieto slová z našej komunikácie na sociálnej sieti. 

Svet detských knižiek jeho otca, imaginácia filmového režiséra i vnútorný svet poznačený poryvmi duše i doby, odhalili úplne iný rozmer človeka, o ktorom som to len podvedome tušil a cítil i túto jeho – teraz viem – najpodstatnejšiu časť. 

….a taky jsem si uvědomil, že v těch esejích praktikuji cosi jako náboženský surrealismus, což je teda pěkný oxymoron

(P. Slabý 19. 12. 2022 z komunikácie prostredníctvom FB messengera)

Renesančný človek, chcelo by sa napísať, ale pre človeka z tejto epochy je možno viac príznačné označenie človek eklektizmu.

Za fantasknou burleskou, ktorá je akýmsi komplexným zhmotnením sveta dvoch generácií a jeho pitoresknou mozaikou, plnou narážok, alúzii, prepojení… Východiska až kdesi v Alkoholoch Apollinaira, cez absurdný svet Ionescovských parafráz, overkreatívno-kvetinovo-trávnatých náznakoch 60. rokov, tvrdo prekypujúce rockovou, punkovou a postpunkovou revolúciou ťahané mäkkou „Soft machinou“ za spevu plešatej speváčky… v náznakoch orwellovského zneužitia, s medziprístavom v novoromantických vodách. Beat cirkus. S neuveriteľnými jazykovými znalosťami, anglicko-rusko-srbochorvátskymi vsuvkami, plnými odkazov na pop-ikony celého storočia, úryvky z textov a názvy albumov i diel z oblasti divadla, vizuálneho umenia, literatúry, filozofie, zakódované pohnuté politicko-spoločenské pohyby. To celé v kokteile, ktorý po „odstredení“ vyústi do zakódovaného textu pripomínajúceho Voynichov rukopis nášho „dlhého storočia“. S tým rozdielom, že kľúč k rozšifrovaniu máme poruke. Sú to aj naše životy, životy ľudí posledných dvoch generácii a slovník s legendou nájdete v dielach otca a syna Slabých… Zdá sa, že nás čaká potešenie z odhalenia skutočnej hĺbky a šírky poznania, osobnosti a diela Petra Slabého a to s…

 

„proustovec odchovaný nadšením z eseje opisující pr . . .

Tento článek je dostupný předplatitelům UNI magazínu

Přidat komentář